Od nového roka platí nové vymedzenie závislej práce. Súbežne s novelou Zákonníka práce¹ došlo aj k novele zákona o inšpekcii práce², ktorá sa premietla aj do sprísnenia sankcii za nelegálne zamestnávanie. Spolupráca formálne zastrešená občianskoprávnou alebo obchodnoprávnou zmluvou, ktorá doteraz kontrolami inšpekcie prechádzala bez väčších problémov, bude posudzovaná podľa prísnejších kritérií a s oveľa závažnejšími dôsledkami.

Čo sa zmenilo v definícii závislej práce

V aktuálnom právnom vymedzení závislej práce už chýba definičný znak charakterizujúci závislú prácu ako „ prácu vykonávanú v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Hoci na prvý pohľad ide o drobnú legislatívnu zmenu,  jej praktický dopad je značný. Uvedený definičný znak totiž v minulosti slúžil mnohým firmám ako argument pri kontrolách zo strany inšpektorátu práce. Zamestnávatelia bežne tvrdili, že neurčujú svojmu spolupracovníkovi pracovný čas, kedy má práce vykonať, a preto nemôže ísť o závislú prácu. Odstránením daného znaku z definície závislej práce sa tento obranný argument stal bezpredmetným.

Po novom sa závislá práca vymedzuje iba prostredníctvom štyroch definičných znakov – konkrétne ide o prácu vykonávanú:

1. vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
2. osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
3. podľa pokynov zamestnávateľa a
4. v mene zamestnávateľa.

Akonáhle vykonávaná práca spĺňa všetky štyri vyššie uvedené charakteristické znaky, možno ju vykonávať výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, nie na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zmlúv.³ Ak sú znaky závislej práce naplnené a pracovnoprávny vzťah založený nie je, ide o nelegálne zamestnávanie.⁴ Pritom platí, že samotný názov či typ zmluvy nie je určujúci. Kontrolné orgány aj súdy skúmajú, ako spolupráca reálne funguje, nie to, čo strany uviedli do záhlavia dokumentu. Rovnako to potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej sa zmluva má vždy posudzovať podľa svojho obsahu, nie podľa formy, pričom najvýznamnejším znakom závislej práce je vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca.⁵

Vyššie pokuty a nový mechanizmus zvýhodnenej úhrady

Súčasne s novelou Zákonníka práce sa novelizoval aj zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Podľa nového znenia § 19 ods. 2 tohto zákona sa minimálna pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zdvojnásobila z pôvodných 2 000 eur na 4 000 eur.

Ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac osôb súčasne, dolná hranica pokuty je 8 000 eur (oproti predchádzajúcim 5 000 eur). Horná hranica zostáva nezmenená na úrovni 200 000 eur, čo predstavuje pre menšie firmy potenciálne existenčné ohrozenie.

Novela zároveň zavádza inštitút zvýhodnenej úhrady. Ak pokutovaný subjekt zaplatí pokutu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení, výška pokuty sa zníži na dve tretinu. Zvyšnú tretinu štát odpustí. Cieľom je zrýchliť proces vysporiadania sa so sankciami a obmedziť počet súdnych sporov o uložených pokutách.

Kontroly sa zintenzívnili a úrady ich berú vážne

Národný inšpektorát práce už vo februári 2026 realizoval mimoriadnu kontrolnú akciu, v rámci ktorej sa preverilo vyše 80 agentúr dočasného zamestnávania na viac ako 300 pracoviskách. Výsledkom bolo podozrenie na nelegálne praktiky u polovice kontrolovaných subjektov, konkrétne vo vyše 40 agentúrach, s dopadom na viac ako 100 osôb. Medzi najčastejšie zistenia patrili prípady fiktívnych živností a zamestnávania pracovníkov z tretích krajín bez splnenia zákonných podmienok. Podľa údajov Národného inšpektorátu práce v oblasti fiktívnych živností medziročne pribudlo oproti roku 2024 o takmer 162 % viac subjektov nelegálne zamestnávajúcich fyzické osoby na fiktívnu živnosť a počet odhalených fiktívnych živnostníkov stúpol dokonca o 192 %. Celkovo bolo v roku 2025 realizovaných takmer 17 000 kontrol zameraných na približne 32 000 osôb. Výsledkom bolo odhalenie takmer 700 zamestnávateľov porušujúcich zákon, viac ako 1 200 nelegálne pracujúcich osôb a navrhnuté pokuty v súhrnnej výške takmer 2,9 milióna eur.

Čo hrozí firmám okrem pokuty

Finančná pokuta uložená inšpektorátom práce podľa zákona o inšpekcii práce je len začiatkom reťazca negatívnych dôsledkov. Odhalenie nelegálneho zamestnávania spravidla spúšťa nadväzujúce konania zo strany Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a správcu dane, čo vedie k povinnosti spätne doplatiť odvody a daň vrátane úrokov z omeškania, a to až desať rokov spätne. K tomu pristupuje zápis do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo má priame dopady na možnosť účasti vo verejnom obstarávaní, čerpanie dotácií a prostriedkov z fondov EÚ. Ak kontrola odhalí rozsiahle alebo úmyselné obchádzanie povinností, prichádza do úvahy aj trestnoprávna rovina.

Ako rozoznať rizikový vzťah

Riziko prekvalifikovania spolupráce na závislú prácu výrazne rastie, ak živnostník pracuje výlučne pre jedného odberateľa, vykonáva prácu osobne a bez možnosti zastúpenia, riadi sa pokynmi odberateľa, používa jeho priestory a pracovné prostriedky, je začlenený do organizačnej štruktúry firmy, má firemný e-mail alebo vizitky, alebo ak je jeho odmena vyplácaná pravidelne obdobne ako mzda. Podľa judikatúry (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/70/2016) je pritom najdôležitejším znakom vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, ktorý je indikátorom nesamostatnej práce na rozdiel od podnikania v zmysle § 2 Obchodného zákonníka. S narastajúcim počtom takýchto indikátorov sa zvyšuje aj pravdepodobnosť, že kontrolný orgán posúdi spoluprácu ako zastretý pracovný pomer. Naopak, spolupráca so živnostníkom, ktorý má viacerých klientov, samostatne rozhoduje o spôsobe a čase výkonu práce, používa vlastné nástroje (napr. náradie, elektronické zariadenia a pod.), sám nesie podnikateľské riziko a fakturuje svojmu objednávateľovi nie paušálne, ale za konkrétne výstupy, znaky závislej práce spravidla nenapĺňa. Rozhodujúca je preto vždy celková charakteristika právneho vzťahu, nie len jednotlivé izolované okolnosti.

Čo odporúčame

Ak spolupracujete so živnostníkmi, je vhodné dôsledne prehodnotiť existujúce zmluvné vzťahy, a to nielen po formálnej stránke, ale predovšetkým z pohľadu faktického priebehu spolupráce. Kvalitne vypracovaná zmluva o dielo alebo zmluva o spolupráci vás sama o sebe neochráni, ak každodenná realita na pracovisku zodpovedá závislej práci. V takom prípade ide o zastretý právny úkon v zmysle § 41a Občianskeho zákonníka a takáto zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obchádza zákon (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/323/2020). Kontrolné orgány aj súdy skúmajú skutočný obsah vzťahu, nie jeho formálne označenie.

V praxi preto odporúčame zamerať pozornosť na niekoľko kľúčových oblastí:

• predmet plnenia by mal byť v zmluve vymedzený dostatočne konkrétne a individuálne pre každého dodávateľa, a to tak, aby zodpovedal reálnemu predmetu jeho podnikateľskej činnosti zapísanému v živnostenskom registri,
• odmeňovanie by nemalo byť nastavené ako fixná (paušálna) mesačná suma, ale malo by odrážať konkrétne výstupy alebo objednávky, pričom je vhodné, aby fakturácia bola viazaná na splnenie jednotlivých úloh alebo mala projektový charakter, v odmene dodávateľa by zároveň mali byť zohľadnené aj jeho vlastné náklady spojené s výkonom činnosti,
• rovnako dôležité je, aby dodávateľ vykonával činnosť primárne z vlastného miesta podnikania a používal vlastné pracovné prostriedky. Ak v praxi využíva priestory alebo zariadenia objednávateľa, je nevyhnutné, aby bol tento vzťah regulovaný nájomnou zmluvou s reálnym plnením,
• dodávateľ by si mal sám zabezpečovať svoju administratívu vrátane vedenia účtovníctva,
• samostatnosť dodávateľa musí byť zreteľná aj z interných dokumentov objednávateľa, ktoré by nemali obsahovať pracovnoprávnu terminológiu.

Každý z týchto krokov sám osebe nemusí byť rozhodujúci, no v súhrne práve tieto detaily vytvárajú obraz, na základe ktorého kontrolné orgány rozlišujú medzi legitímnou obchodnou spoluprácou a zastretým pracovným pomerom.

Ak si nie ste istí, či vaše zmluvné vzťahy so živnostníkmi zodpovedajú aktuálnym požiadavkám právnej úpravy, neváhajte nás kontaktovať. Radi pre vás pripravíme komplexné posúdenie existujúcich zmluvných vzťahov vrátane identifikácie rizikových oblastí a konkrétnych odporúčaní na ich úpravu.

¹ Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“).

² Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v platnom znení (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“).

³ § 1 ods. 3 a 4 Zákonníka práce.

⁴ § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v platnom znení (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“).

⁵ Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/70/2016.